Nekúpiš futbalovú loptu?

Málokedy v živote sa mi stalo, že som niečo vyhral. V podstate som nikdy nič nevyhral v rámci nejakej súťaže. Ľady sa však prelomili a mne sa podarilo vyhrať vec, ktorá mi nikdy nechýbala a nikdy som o nej nesníval.

Celé Slovensko a svet k nemu priľahlý posledné týždne žije futbalom. Športovať treba, a ak sa kvôli lenivosti aktívne nedá, zapotíme sa aspoň pred televízorom. Televízor od volieb nemám a keďže som aj lenivý, nešportujem ani aktívne ani pasívne.

Mal som ako takú vedomosť o tom, že Slováci budú na MS a že to tentokrát nebude len hokej. No nesledoval som ani jeden zápas. Mňa to totiž vážne nebaví. To ihrisko je veľmi veľké.  A kým kamery prebehnú z jednej strany na druhú, ja zabudnem, ktorá strana má aký dres a do koho brány práve strelili. Hokej – to je niečo iné. Sem tam sa hráči pomlátia, je to dynamickejšie, agresívnejšie a ľadová plocha nie je obrovských rozmerov.

Pamätám si na telesnú výchovu na základnej škole. Patril som medzi dve najtučnejšie deti v ročníku a moje výkony v danom predmete sa stali veselými historkami od prvého ročníka po posledný.

Vždy, keď sa nad rodným sedlákovom rozžiarilo slnko, súdruhovia učitelia s prvkami dominantných samcov so švihadlom v ruke a píšťalkou medzi perami, nás vyhnali na ihrisko hrať najpopulárnejší šport na svete. Všetci sa radovali, len ja som sa potil viac, ako bolo u mojich „faldov“ zvykom.

Postavil som sa do obrany a snažil sa hrať. Dlho som však pod návalom tuku na tele a intenzívneho slnečného žiarenia nevydržal, a preto som si sadol na ihrisko a postavil sa len vtedy, keď ma učiteľ zavolal, aby som šiel kopnúť jedenástku, či ako sa to volá. Vtedy som dobehol do polovičky ihriska a musel si dať prestávku. No a jedenástku som už nekopol, lebo kým som dorazil k miestu, z ktorého som to mal kopnúť, zazvonil zvonec.

Niekedy vo štvrtom ročníku som sa rozhodol, že sa to konečne naučím hrať a odvážne som sa pridal k spolužiakom, ktorí sa prihlásili do dedinského futbalového klubu. Po dvoch týždňoch mi tréner s ťažkým srdcom a pocitom veľkej životnej prehry, diskrétne, pred všetkými ostatnými spoluhráčmi, oznámil, aby som dal tomuto športu pokoj. Lebo vraj nemám na to talent a on sám cíti veľké výčitky svedomia, lebo sa mu za dvadsať rokov jeho trénerskej kariéry nestalo, že by niekoho odrádzal od športu a videl v ňom beznádejný prípad. Však ani z neho sa nestal Vlado Weiss.

Jeho slová som si zobral k srdcu a dal futbalu pokoj. Nebavil som sa o ňom, nevyhľadával príležitosť zahrať si ho a moje nohy sa vždy vyhýbali zatúlaným loptám z ihrísk, na ktorých chalani hrali futbal. Nevyhýbal som sa však krčmám. A keď nechcem ja k futbalu, príde futbal za mnou do krčmy.

S kolegovcami sme popíjali v jednom „šport“ podniku, keď k nám prišli dve mladé fešandy. Najskôr po nás hádzali prezervatívy, potom porozdávali pánsky dezodorant známej značky a na koniec kázali vyplniť nejaký súťažný kupón. Zo všetkých prítomných v preplnenom bare, ktorí vypísali kupón, jedna z tých slečien nakoniec vyžrebovala „šťastného“ výhercu značkovej futbalovej lopty.

Domyslíte si, kto bol ten „šťastný“. Irónia osudu a moje nešťastie. Raz v živote vyhrám a musí to byť akurát niečo, čo mi v živote prinieslo viac detského trápenia ako pocitu víťazstva.

Samozrejme, že ma to aj potešilo. Nemôžem tvrdiť, že som bol úplne sklamaný. Pocit, že ste vyhrali, že vy ste ten jediný, ktorý si okrem opice a poloprázdnej peňaženky odnesie z podniku aj niečo navyše, je nenahraditeľný.

Moje víťazstvo je stále čerstvé. Chválim sa s ním každému a na záver celého vychvalovania s úsmevom dodám: „Nekúpiš futbalovú loptu?“

Choďte do r . . . ako rozprávky, lebo: Každý má právo byť videný pri masturbácii

06.02.2015

Kde bolo, tam bolo mal som dvanásť rokov a teta Štefánia ma načapala ako ležím na gauči a masturbujem. Bolo to v jej dome, na jej gauči a na jej vlastné oči, ktoré behali po každom rohu v izbe, len aby nevideli môj roh. V tom životne dôležitom okamihu som sa nezmohol na hanbu, či ospravedlnenie a pubertálnym hlasom mutujúceho klokana som sa tety spýtal, či nevie [...]

Choďte do p. . . ako prírody, lebo: Toto by sa v Rakúsku nemohlo stať.

02.02.2015

Zas som sa nasral. Potešilo to moju verbálnu kamarátku Verbitu, ktorá mi posledné roky tvrdí, že osprostievam, lebo som so všetkým spokojný. A usmievam sa ako debil. A nič nie je horšie ako spokojne sa usmievajúci debil, ktorý sa zmôže na dve holé vety. Povedala mi, že ma nikdy nepovažovala za intelektuála ani cereálneho hipstera, ktorého genofond je zasadený do [...]

Kult mýtickej špargle

25.02.2012

Lívia Majtánová sa mi priplietla do života tesne po maturite. Mala nízke sebavedomie, podobné IQ a o niečo väčšie prsia. Lívia mala hnedé oči, gaštanové vlasy a silu dvoch chlapov. Jej šťastné čísla boli sedem, desať a stodvadsaťdva. Nikdy som sa nespýtal, prečo. Vlastne som sa jej pýtal na málo vecí, ktoré ju robili bizarnou. Možno preto, že bizarnosť ma tesne po [...]

ťapáková

Ťapáková po stopke pre pražské divadlo už čelí trestnému oznámeniu

09.10.2024 23:11

SND nie je súkromná agentúra pani Ťapákovej, kde si môže šafáriť, ako uzná za vhodné, povedal Peter Weisenbacher.

kamala harris

Od začiatku kampane už Harrisová vyzbierala miliardu dolárov

09.10.2024 21:51

Zdroj Reuters uvádza, že získaná suma svedčí o entuziazme darcov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Tureckom otriaslo násilie: Zavraždená policajtka i sťatá 19-ročná žena. Erdogan sľubuje nápravu

09.10.2024 21:34

Tento rok v Turecku zomrelo násilnou smrťou 290 žien.

Zuzana Dolinková, Kamil Šaško

Dolinkovú nahradí Šaško, nováčik v zdravotníctve. Opozícia hovorí o hazarde, SNS kritizuje ďalej

09.10.2024 20:15

Napriek tomu, že Dolinková už podala demisiu a je známy aj jej možný náhradník, SNS rezort vrátane ministerky kritizuje aj naďalej. Opozícia považuje nového ministra za veľkú neznámu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 33053x
Priemerná čítanosť článkov: 2754x

Autor blogu

Odkazy