Kde bolo, tam bolo mal som dvanásť rokov a teta Štefánia ma načapala ako ležím na gauči a masturbujem. Bolo to v jej dome, na jej gauči a na jej vlastné oči, ktoré behali po každom rohu v izbe, len aby nevideli môj roh. V tom životne dôležitom okamihu som sa nezmohol na hanbu, či ospravedlnenie a pubertálnym hlasom mutujúceho klokana som sa tety spýtal, či nevie […]

Zas som sa nasral. Potešilo to moju verbálnu kamarátku Verbitu, ktorá mi posledné roky tvrdí, že osprostievam, lebo som so všetkým spokojný. A usmievam sa ako debil. A nič nie je horšie ako spokojne sa usmievajúci debil, ktorý sa zmôže na dve holé vety. Povedala mi, že ma nikdy nepovažovala za intelektuála ani cereálneho hipstera, ktorého genofond je zasadený do […]