Balónik za 20 miliónov euro

30. júna 2010, adam j. pallo, Myšlienky bez rozumu

Včera mi prišla esemeska, že ak sa zbalím a odídem žiť do Austrálie, dostanem 20 miliónov konžských frankov. Vysvetlil som si to ako jasnú vec. Zbalil kufre, spísal žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku a poslal mame a kamarátom MMS svojej tváre na pamiatku.

Neprešla ani polovica letu a od toho istého čísla mi prišla esemeska s desiatimi smajlami. Vystrelili si zo mňa a ja som sa v časovom intervale od prvej správy do druhej navždy rozlúčil so všetkými v rodnej hrudi.

Nuž radosť rýchlo vypŕchla. S hanbou som sa vrátil späť a snažil vypátrať, kto bol taký šikovný a hodil mi do lona takú lukratívnu ponuku. A potom sa sám seba spýtal, kde bolo moje svedomie? Všetkých som odhodil za hlavu a rýchlo utekal za šťastím a balíkom bezvýznamnej meny.

Asi podám po roku trestné oznámenie. Na neznámeho páchateľa a dovtedy sa pôjdem s kamarátmi zabaviť niekde k moru s odkazom, že som všetkým zložkám dostupný, ak by sa niečo stalo.

Možno reagujem neskoro, ale jednoducho mi to nedá. Nikdy som sa k politike priamo nevyjadroval, lebo si myslím, že jej až tak dobre nerozumiem. Respektíve sa jej aktívne nevenujem a len sem-tam mrknem na stránky všetkých denníkov.

Na niektorej tej stránke som sa dočítal o ponuke, ktorú cez telefón dostal budúci poslanec za Stupiditu A Slepotu. Samozrejme rýchlo s tým „utekal“ do všetkých mienkotvorných médii, lebo musel na seba upozorniť a popritom ukázať, aký je svedomitý budúci možno politik, ktorý odmietol dvadsať miliónov z podnikateľských kruhov.

Pane bože, o čo tomu človeku išlo? Človek, o ktorom sa neprdlo, sa zrazu začal hrdinsky usmievať z prvých strán „svetových“ denníkov a s „trpiteľským“ výrazom v očiach hľadel na celý národ a niekde v duchu sa pýtal, či neurobil chybu.

Nie, jasné, že neurobil, veď to bol všetko len žart od nejakého jeho kamaráta. A čo potom, keby náhodou pristál na ponuku a začal by ostatných nabádať. Rozdelia si 20 miliónov a s takým číslom na účte sa dá slušné žiť aj bez poslaneckého platu a kresielka v národnej radičke.

Vydýchol si, že povedal nie, že sa vyžaloval do médii a teraz sa niekde s kamarátmi pri mori smeje v rakijou v poháriku, čo si to na neho jeho dobrý kamarát vymyslel. Možno ho stíska po líci a hovorí mu, ty si ale fiškál, vždy si bol vtipálek a teraz ti to ako dobre vyšlo a neboj, to trestné oznámenie a celé vyšetrovanie nejako ututleme, to len Riško trocha vyvádza, aby sa povedalo, že nie sme až takí stupidní.

A Riško samozrejme neváhal a podal trestné oznámenie na ako-komu neznámeho páchateľa. A keď sa ho redaktorka pýta, prečo čakali až do pondelka a neurobili to skôr, keď sami proklamujú rýchlu „akciu“ pri podávaní trestných oznámení na podozrenie z korupcie, Riško s nadutým ksichtom arogantne odvrkne „že aj Fico odvolával ministra pol roka a je jedno, či podanie urobil v piatok alebo v pondelok.“

Však mal aj pravdu, kto by sa už len v piatok zaoberal nejakým podaním na žart. V predvíkendovej nálade by sa orgány niekedy aj činné v trestnom konaní, dobre zasmiali a celé podanie brali ako veľmi dobrý vtip.

Riško a celý ten jeho záložný dom SaS mi nikdy neprirastú k srdcu. Skôr veľmi rýchlo pokračujú druhým smerom.

V každom jedno jeho predvolebnom vystúpení mi pripadal ako malý chlapec, ktorý doplakal tesne predtým, než sa zapla kamera.

Vychytal témy, ktoré rozdráždili celé Slovensko a urobil si z toho všetkého volebný program. A teraz? No neviem, ako na Vás, ale na mňa pôsobí veľmi arogantne. A navyše začína sa nám teraz dvojročnica, v ktorej sa budú tí terajší vyhovárať na tých, ktorí sú už minulými. A Riško nie je žiadna výnimka a hneď sa do osvedčenej dvojročnice zapojil.

Slobodu a solidaritu som nevolil, vedel som, že sa jej v najbližších štyroch rokoch nepodarí presadiť dekriminalizáciu marihuany a registrované partnerstvá a z odvodového bonusu tiež asi veľa neuvidíme. No možno budeme svedkami mnohých odhalených vtipov korupcie, ktoré už teraz chystajú vtipní kamaráti poslancov za SaS. Dúfam, že s tým nebudú čakať na prvý apríl.

Ale možno sa mýlim a krivdím slovenskému Kojakovi. Možno niekde teraz „Tatranskej tigrici“ zapaľuje malého jointa, ktorý mu zohnali jeho gay kamaráti a snaží sa ju presvedčiť o tom, čo sľúbil polovici prvovoličov, ktorí mu dali svoj hlas, len pre to, aby v 18tich nemali vo výpise trestov záznam o trestnom čine prechovávania prekurzorov, omamných látok a jedov, len pre to, že v parku ich zatkol močiaci policajt, keď fajčili bongo.

Ivetka si potiahne prvýkrát, druhýkrát a rozšantenému Riškovi odpovedá: „Riško, drž si balónik a nevymýšľaj, lebo ti uletí aj s hospodárstvom.“

Povedzte mi, o čom je tá strana, lebo ja sa tej politike naozaj nerozumiem. Lebo mne momentálne pripomína skôr hru stredoškolákov, nie prácu slobodných a solidárnych politikov.

Myslím, že to budú veľmi veselé štyri roky. Ešte dobre, že mám rád humor.